Znova. Bojím sa ísť do postele, bojím sa obrazov v mojej hlave.

Ja a B. spíme vedľa seba. Silný vietor rozbíja okno. B. je zranený kúskami skla. Bezradne naňho pozerám.

Padá na mňa strom, zranená, nemôžem sa pohnúť. B. pozerá na mňa, jačí a plače. Bezmocný. Zabudol cestu domov.

B. ťažko ochorel, pretože nemal oblečenú dosť teplú zimnú bundu. Neviem mu pomôcť. Zostávam sama.

Mám stuhnutý krk a ramená. V tvári mám zúfalý výraz. Strach ma paralyzuje, bráni mi vytvoriť čokoľvek. Zvuky v ušiach. Sú hlasnejšie. Hlasnejšie ako… Môj vlastný dych. Ako vietor vonku.

Prichádza v noci alebo keď som sama.

Nedokážem nájsť príčinu. Politická situácia? Nezodpovedané otázky o mojej budúcnosti, ktoré mi zmenia život? Film, ktorý som pozerala? Únava?

Pokračujem v robení vecí, ktoré som myslela, že mi pomohli predtým. Teraz nepomáhajú. Možno nepomohli ani vtedy. Ale čo potom?

Ťažoba na hrudi. Balvan ma utláča. Slzy sa mi gúľajú po lícach. Nádych… Výdych…

Vyčerpanie.

Snažím sa.