Som matka syna B. Táto jediná rola ovplyvňuje všetky ostatné role, ktorými som kedy bola a ktorými ešte len budem. Začala som robiť veci, ktoré som doposiaľ nerobila, napr. tvorba domácich pravidiel, chôdza a práca potichu ako ninja, spev pesničiek o čomkoľvek (naša večera, hovienko v záchode…). Kedysi som sa považovala za flexibilnú osobu s výbornými zručnosťami v oblasti časového menežmentu. Och, ako málo som vtedy vedela o zručnostiach časového manažmentu matiek. To, že som sa stala matkou, tiež odštartovalo moje psychické problémy. Avšak na druhej strane, začala som niekoľkokrát denne hovoriť „Ľúbim ťa“. Opäť chodievam na prechádzky takmer každý deň. Začala som sa učiť o predmetoch a oblastiach, o ktorých som kedysi ani nesnívala (záhradkárčenie na balkóne, vesmír). Syn B. mi stále ukazuje, na čom ešte ako človek potrebujem popracovať.
Som partnerka môjho M. Toto je rola, ktorá bola zatláčaná do úzadia pravdepodobne najčastejšie po tom, čo sa B. narodil. Stalo sa samozrejmosťou, že tá druhá osoba je tu a robí veci, ktoré robí. Ale veď je to predsa tá najvýnimočnejšia vec mať po svojom boku človeka, ktorý sa ťa snaží podporovať, stará sa o teba, delí sa s tebou o svoje vízie, myšlienky a plány. Takýto vzťah predsa treba opatrovať, tak som vytvorila týždenný rozvrh spoločne stráveného času. Čo spolu doma robievame, je jednoduché – rozhovory o práci, o tom, čo sa udialo počas dňa, čo sa s nami deje dlhodobo, pozeranie filmov, hranie stolových hier, čítanie kníh sediac vedľa seba.
Som učiteľka. V mojich predpubertálnych rokoch som sa chcela stať učiteľkou. S mojou mladšou sestrou sme sa hrávali na školu – zvyčajne som ja bola učiteľka a ona žiačka. Tiež som vyučovala moje bábiky. O mnoho rokov neskôr som sa stala doučovateľkou angličtiny a ešte neskôr učiteľkou angličtiny pre deti. Svoj druhý bakalársky titul som získala v odbore učiteľstvo výtvarného umenia a anglického jazyka. Potom som začalas učiť v anglickej materskej škole inšpirovanej metódou Montessori. Vyhľadávala som inšpirácie na aktivity a zábavné prístupy k vyučovaniu, vytvárala som sama alebo s deťmi. Absolvovala som tiež niekoľko kurzov Montessori metódy. Po všetkých týchto prípravách a praxi som si myslela, že vychovávanie môjho vlastného dieťaťa bude pre mňa jednoduché. B. mi však ukázal, že sa mám ešte veľa čo učiť…
Som kostymérka, krajčírka a vyšívačka. Najprv som retiazkovým stehom vyšívala jednoduché obrázky podľa predlohy, potom som šila oblečenie pre moje bábiky. Páčili sa mi šaty vo filme Mladosť kráľovnej Viktórie z roku 1954, tak som začala šiť šaty s obrovskými sukňami pre moju bábiku Barbie. Toto ma inšpirovalo k stredoškolskému štúdiu kostýmovej tvorby. Zručnosti a vedomosti, ktoré som získala zriedkavo využívam pri vytváraní historických kostýmov, často pri šití nového alebo prešívaného oblečenia a doplnkov a takmer denne pri údržbe oblečenia.
Som etnologička. Po stredoškolskom štúdiu kostýmovej tvorby som sa rozhodla pre univerzitné štúdium etnológie, ktoré som ukončila získaním magisterského titulu. Hoci to nebolo celkom to, čo som očakávala, našla som si, čo ma zaujímalo – rodové štúdiá. Počas tohto obdobia som si formovala svoje názory o rovnosti, rešpekte, akceptácii, atď.
Som psychoterapeutka. Po pôrode som nenašla nikoho, kto by mi pomohol s mojimi psychickými problémami. Odmietla som len prežívať (hoci aj to bolo niekoľkokrát otázne), chcela som prekvitať, tak som sa potrebovala sama sebe stať psychoterapeutkou. Študujem knihy, hľadám možnosti, ako si zvýšiť úroveň života a aplikujem tieto informácie v praxi. Porovnávajúc môj život teraz a pred pár rokmi – som sakra dobrá psychoterapeutka.
Som čiateľka. Od detstva zbožňujem čítanie kníh. Hoci sa moje záujmy v žánroch menili, čítanie je jednou z mojich obľúbených voľnočasových aktivít. V súčasnosti čítam knihy o výchove detí, psychologické knihy, knihy o dejinách odievania a historické romány.
Som tanečnica. Ako 5-ročná som chodievala na hodiny spoločenského tanca. Po dvoch rokoch som opäť bola bez tanečného partnera, tak som v tancovaní pokračovala doma. V tom čase som sa chcela stať tanečnicou, keď vyrastiem. Tancovala som na populárnu, latino a dokonca aj klasickú hudbu. Ako 15-ročná som chodievala na krúžok moderných tancov, ale trénerka sa zameriavala na „vytvorenie“ skupiny tanečníc a tanečníkov, ktorá by súťažila na súťažiach. Zabíjala tým moju radosť z pohybu. Tak som skončila. V mojich dvadsiatich rokoch som narazila na zumbu, ktorej som sa venovala, kým sa zmenila moja životná situácia. O niekoľko rokov neskôr som začala chodiť na hodiny brušného tanca. Vtedy som povedala: „Toto je pohyb pre mňa!“ Nielenže som si užívala tancovanie, ale sa mi aj uvoľnili alebo ponaťahovali svaly, ktoré to potrebovali. K brušnému tancu sa vraciam prostredníctvom YouTube videí. Niekedy tiež cvičím jogu a hormonálnu jogu.
Som organizátorka domácnosti. Ako matka na rodičovskej „dovolenke“ robím väčšinu domácich prác. Naučila som sa užívať si niektoré práce, ktoré som predtým neznášala: umývanie kúpeľne a záchoda – bolo to množstvo práce a trvalo to celú večnosť (asi 40 minút), umývanie kuchyne – tiež to trvalo celú večnosť – teraz kuchyňu umývam denne (niekedy aj niekoľkokrát). Som veľmi rada, že M. je taký excelentný kuchár, petože varenie nie je moja šálka čaju… Keďže mám rada sladké, rada si ho aj sama upečiem. Pravdepodobne kvôli môjmu kostymérskemu základu mám rada pranie, vešanie a skladanie bielizne.
Som blogerka. Toto je nová rola, inšpirovaná všetkým, čo sa udialo mne a nám po narodení B. Uvidíme ako to pôjde.
