Včera som dočítala knihu, ktorú som čítala vyše roka. Bolo to náročné čítanie, text bol veeeľmi pozitívny, čo som zo začiatku nedokázala zniesť. Keďže som knihu včera dočítala, musela sa v mojej hlave odohrať obrovská zmena odkedy som ju začala čítať… To je dôvod, prečo som sa rozhodla si spísať knihy, ktoré som od narodenia B. v roku 2018 prečítala, aby mi nejakým spôsobom pomohli zlepšiť mentálne zdravie. Zoznam je približne chronologický.

Štvrtý trimester: Popôrodná príručka na zotavenie tela, nadobudnutie psychickej pohody a obnovu vitality (napísala Kimberly Ann Johnson)

Túto knihu som si objednala uprostred tehotenstva, na začiatku roku 2018. Mám ju v angličtine, pretože vtedy slovenský preklad ešte nebol dostupný. Zháňala som všeobecné informácie o tom, ako sa po pôrode čo najrýchlejšie zotaviť fyzicky aj psychicky. Vtedy ma obťažovalo, že drvivá väčšina kníh o popôrodnej starostlivosti je o popôrodnej depresii. V tom čase mi pripadalo byť nemožné, že by som ja mohla mať po pôrode nejaké psychické problémy.

Túto knihu som začala čítať pred tým, čo sa B. narodil a dala si s ňou prestávku presne tam, kde začala časť: „Gratulujem! Zvládla si to. Porodila si dieťa a zrodila si samu seba do novej fázy života.“ V čítaní som pokračovala pár týždňov po pôrode počas snahy odsávať si mlieko.

Pamätám si, že som pri niektorých pasážach knihy plakala. Zdalo sa mi, že mi autorka úplne rozumie. Dokázala naformulovať pocity a stavy mysle, ktoré som ja vyjadriť nedokázala. Čo ma zasiahlo najviac bol autorkin opis o tom, ako žena, ktorá práve porodila, chápe vzťah so svojou matkou inak. V hlave som mala živý obraz. Prechádzam cez most materstva, ktorý sa hneď po prejdení na druhú strane rozpadne a zosype, takže niet návratu. Každý človek, ktorý neporodil, nemôže rozumieť tejto transformujúcej skúsenosti. Som vďačná mojej mame, ktorá bola niekoľkokrát u nás doma a pomohla nám s novorodeným B., priniesla pokoj „človeka zvonku“ a tiež nám pomohla s upratovaním.

Po prečítaní tejto knihy som mala dojem, že lepšie rozumiem tomu, čo sa so mnou udialo. Veľmi odporúčam túto knihu.

Slzy po porodu (napísala Elisabeth Geisel)

Knihu mi požičala dula, ktorá nás navštívila niekoľko týždňov po B. narodení. Knihu som čítala na jeseň 2018 a v zime 2018/2019, zvyčajne keď som išla na prechádzku s B. spiacim v kočíku.

Užitočnosť tejto knihy spočíva v krátkom dotazníku pre popôrodnú depresiu, čo je v slovenčine alebo češtine dosť ojedinelé. Osobne som na žiadny iný, okrem tohto, nenarazila.

Pamätám si, ako som pri čítaní tejto knihy pochybovala o sebe ako matke. Mnohé rady zahŕňajú a sú založené na dojčení, s ktorým som mesiace zápasila a nakoniec som sa ho vzdala. Preto rozhodne neodporúčam túto knihu pre ženy s popôrodnou depresiou, ktoré majú zároveň problémy s dojčením, konkrétne s dostatočnou tvorbou mlieka. Nespomínam si, že by mne osobne táto kniha niečím pomohla, avšak niekomu inému môže. Avšak po prečítaní tejto knihy som si začala uvedomovať, že nie som v poriadku. Objednala som si niekoľko kníh o popôrodnej depresii v anglickom jazyku.

Down Came the Rain: My Journey Through Postpartum Depression (napísala Brooke Shields)

Jendou z kníh, ktoré som objednala bola aj táto – skutočný príbeh herečky, ktorá trpela popôrodnou depresiou po tom, čo porodila svoju staršiu dcéru. Knihu som čítala asi na začiatku roku 2019.

Vybrala som si knihu o niečej skutočnej skúsenosti, pretože som potrebovala zistiť, či moje skúsenosti budú aspoň trochu podobné so skúsenosťami niekoho iného. Vo svojej situácii som sa cítila veľmi osamelo. Keďže som si stále nebola istá tým, či mám popôrodnú depresiu, nepovažovala som za potrebné konzultovať ďalšiu odborníčku alebo odborníka, ktorí by to potvrdili alebo vyvrátili. Ešte stále som si myslela, že sa mám relatívne fajn, hoci som sa ani trochu necítila byť sama sebou. Pravdepodobne som nechcela akceptovať, že mám takýto komplikovaný problém.

Pamätám si, že som túto knihu čítala po večeroch, plakala a ceruzkou podčiarkovala pasáže, ktoré súviseli s mojou skúsenosťou. Znovu, ďalšia osoba, ktorá dokázala vyjadriť to, čo som ja nebola schopná. Odporúčam.

Hoci som k nej nemala odpor, nebola som si istá, či chcem, aby žila s nami.

Brooke Shields: Down Came the Rain

This Isn’t What I Expected: Overcoming Postpartum Depression (napísali Karen R. Kleiman a Valerie Davis Raskin)

V prvej polovici roku 2019 som sa konečne odvážila čítať knihu o popôrodných psychických problémoch. Kniha pomaličky čitateľke odkrýva problematiku, dosť pomaly na to, aby sa nezľakla, ale aj aby pomaly zisťovala, čo sa s ňou deje. V knihe je mnoho zoznamov symptómov, ktoré čitateľkám pomáhajú presnejšie určiť, o aké problémy môže v ich prípade ísť – popôrodná depresia, úzkostná/panická porucha, popôrodná obsedantná neuróza, popôrodná posttraumatická stresová porucha a nakoniec aj zoznam symptómov popôrodného stavu núdze.

Z týchto zoznamov som zistila, že môžem mať viac ako jednu popôrodnú psychickú komplikáciu. Identifikovala som v sebe možnosť popôrodnej depresie, úzkostnej a panickej poruchy a tiež popôrodnej posttraumatickej stresovej poruchy.

Pokračovala som v čítaní tejto knihy, vypĺňala som pracovné listy. Zistila som, že som intuitívne našla vlastnú cestu k niektorým veciam, ktoré autorky odporúčajú. Možno by mi kniha poskytla aj ďalšie užitočné rady, ale nikdy som túto knihu nedočítala. Kvôli jednej udalosti. Niektorým sa môže zdať banálna, ale pre mňa v tom čase nebola.

Zničená

B. a ja sme si ľahli na jedno z denných spaní. Zobudila som sa alebo som skrátka nemohla zapsať, tak som si zobrala túto knihu a čítala. Po čase som potrebovala ísť na záchod. Keď som sa vrátila naspäť, zistila som, že B. je hore a žuje moju knihu. Beznádej. Chcela som knihu prečítať bez jedinej známky čítania, aby som ju mohla predať vo vynikajúcom stave. Chcela som sa zbaviť popôrodných psychických problémov, ako by sa nikdy neboli stali. No ale keď B. rozžul roh knihy, bolo to nemožné. Už nebudem môcť predtsierať, že som nikdy túto knihu nepotrebovala, nemôžem predstierať, že je všetko v poriadku! Plakala som hodiny. A ku knihe som sa už viac nevrátila.

Očividne som nebola pripravená akceptovať, čo sa dialo mne, nám, nebola som pripravená to vyjadriť. Toto je tiež dôkaz toho, koľko sa zmenilo – teraz už píšem posty o mojom psychickom zdraví, ktoré si môže prečítať ktokoľek na svete…

Materská láska: od 17. storočia po súčasnosť (napísala Elisabeth Badinter)

Po zistení, že by moje problémy so psychickým zdravím mohli byť komplexnejšie, ako som si pôvodne myslela, som sa rozhodla skúsiť terapiu. Po prvej konzultácii som sa cítila najhoršie, ako kedy vôbec. Plakala som niekoľko dní. Aj napriek tomu som v terapii pokračovala. Čím viac sedení som absolvovala, o to istejšia som si bola v tom, že s tým skončím. A aj som. Trvalo to dva či tri mesiace. Potrebovala som zistiť, čo vlastne materstvo je a bolo v minulosti, tak som sa rozhodla prečítať knihu Materská láska.

Táto kniha vysvetľuje, ako neinformované povery a očakávania o materstve formovali realitu mnohých žien. Tie povery a očakávania pretrvali storočia až dodnes, nezdá sa, že by ich život rodín 21. storočia dokázal nejako zmeniť…

Kniha sa nezaoberá psychickým zdravím, ale môže byť užitočná pre tie, ktoré sa snažia porozumieť svojej situácii z rôznych uhlov pohľadu.

Cesta: Praktický návod na ozdravenie a oslobodenie sa (napísala Brandon Bays)

Túto knihu som prečítala ako nič na jeseň 2019, mám rada knihy, ktoré sú napísané ako príbeh. Pýtala som sa M., či si mám nájsť terapeutku alebo terapeuta metódy Cesta alebo si on prečíta knihu a stane sa mojím partnerom terapie. Dohodli sme sa na druhej možnosti.

Absolvovali sme spolu asi päť terapií. Zakaždým to bol veľmi silný zážitok. Počas prvého sedenia som sa triasla v bolestiach a bála, že ma zožerie príšera – teda moje bolestivé pocity, spomienky a skúsenosti. S každým ďalším sedením som cítila menej bolesti, ale tiež som sa cítila stratená vo svojom tele a mysli. Tak som sa rozhodla zmeniť smer mojej cesty.

Som si vedomá toho, že tento spôsob terapie nemusí byť pre každého človeka. Ja sama pre seba ju považujem za prospešnú, pripravila ma na ďalšie kroky.

Knihy, ktoré napísal Heinz-Peter Röhr

Mala som šťastie, keď som natrafila na knihy od Heinz-Peter Röhra. Hoci sa netýkajú popôrodného psychického zdravia, tieto knihy mi pomohli najviac. Prvá, ktorú som čítala vo februári 2020 sa volá Nedostatečný pocit vlastní hodnoty, mi pomohla porozumieť samej sebe do hĺbky – najhlbšej, do akej som sa kedy dostala. Vyrobila som si „mapu tajných programov“, ktoré som si časom vytvorila v mysli a prostredníctvom nej analyzovala mnoho udalostí môjho života. Autor ponúka mnoho odporúčaní, ktoré by mohli pomôcť so zvýšením pocitu vlastnej hodnoty. Vyskúšala a skúšam niektoré z nich. Nefungujú okamžite, ale v dlhodobom horizonte mi pomáhajú.

Doteraz som prečítala tieto knihy od autora:

• Nedostatečný pocit vlastní hodnoty: Sebedestruktivní vnitřní programy
• Závislé vztahy: Léčba a uzdravení závislé poruchy osobnosti
• Zneužití: Léčba následků sexuálního či emočního násilí
• Cesty z úzkosti a deprese: O štěstí lásky k sobě samému

Všetky tieto knihy sa prelínajú, čím vytvárajú naozaj komplexný obraz o psychickom zdraví.

Miluj svoj život (napísala Louise L. Hay)

Toto je kniha, ktorú som spomínala v úvodnom odseku. Tá, ktorú som začala čítať pred viac ako rokom. Tá, čo mi pripadala byť príliž pozitívna. Potrebovala som tráviť slová z knihy postupne počas veľmi dlhého obdobia. Začínala som s tým, že som si hovorila, že som ochotná sa zmeniť. Vety z knihy som si vypisovala na kartičky a ako k afirmáciám som sa k nim vracala denne alebo keď som sa necítila dobre.

Ešte netlačte: všetko, čo potrebujete vedieť o rodení na Slovensku (napísali Iveta Aldana, Lucia Lišiaková a Veronika Pizano)

Keďže moje psychické problémy začali po pôrode syna a tomu nasledujúcich týždňov, potrebovala som dať zmysel tomu, čo sa stalo v nemocnici. Prečo som sa cítila tak, ako som sa cítila, prečo bolo moje telo také zdevastované, prečo mi každý (vrátane M.) hovoril, že pôrod išiel dobre a celé to nebolo také hrozné, ako to opisujem. V tejto knihe som našla skúsenosti iných žien z môjho regiónu a tiež odborníkov a odborníčky vyjadrujúce sa k skúsenostiam týchto žien, a tiež bezpečnosť a následky vykonaných postupov. Do tejto problematiky sa potrebujem dostať ešte hlbšie, s čím som začala už vo svojom predošlom poste.

Anna zo Zeleného domu (napísala Lucy Maud Montgormey)

A toto je bonusová kniha, alebo skôr séria kníh, ktoré mi určitým spôsobom pomohli. Anne Shirley miluje prechádzky dokáže oceniť krásy prírody so skutočnou prítomnosťou mysle. V tom som sa ňou nechala inšpirovať.

Tak toto je zatiaľ moja knižná cesta liečby. Každá z kníh, ktoré som uviedla, mi buď pomohla alebo ma priviedla k niečomu, čo mi pomohlo. Ešte stále mám pripravených mnoho kníh na čítanie, ale teraz mám už aj život na žitie. Život je cesta a ešte stále som na nej. Aj vďaka knihám.