Niektoré dni s B. sú skvelé, niektoré sú náročné a niektoré sú šialené, extrémne, hlučné a chaotické. Nikdy som sa necítila dobre prežívajúc tie extrémne dni. Snažila som sa porozumieť, prečo B. robí to, čo robí, vysvetliť mu, čo jeho činy spôsobujú ostatným ľuďom, jeho okoliu.

Rešpekt versus nedostatok rešpektu

Myslela som si, že v rodičovstve používam rešpektujúci prístup. Až kým som nezistila, že nie. Ten prístup bol rešpektujúci voči B. ale nie voči mne. Cítievala som sa ako ponížená handra, troska, odpad. A ak prístup nie je rešpektujúci ku všetkým, nie je ani trochu rešpektujúci.

Neúmyselne som B. dovolila, aby sa ku mne správal nerešpektujúco tým, že som jasne nevyjadrila svoje osobné hranice a pevne nestála aj za rodinnými pravidlami. M. dokonca B. nechal robiť niečo, čo mi pripadalo byť príliš – M. sa B. nechal udierať len preto, že ho to nebolelo alebo preto, že B. je príliš malý, aby rozumel tomu, čo spôsobuje M. Pýtala som sa ho, prečo si myslí, že B. bije jeho a nie mňa. Som si istá, že to je preto, že B. vedel, že to bola moja pevná hranica a že mu nedovolím ma biť. Robili sme to úplne zle. Ja som to vedela, ale nevidela som cestu von. Tak som roky hľadala pomoc v článkoch, videách, prednáškach, knihách…

Hľadanie riešenia

Zatiaľ som neprečítala všetky knihy z fotografie vyššie, postupne sa nimi snažím prejsť. Avšak je mnoho iných zdrojov, ktoré som si študovala. Každý jeden vysvetľuje prístupy na situáciách z reálneho života, v ktorých som ale nenašla žiadne, ktoré by boli podobné tým našim. Takže som náhodne skúšala odporúčania a ani po dlhšom čase skrátka nefungovali. Tak som hľadala ďalej, skúšala, kupovala viac kníh… Až kým som našla niečo, čo mi bolo veľmi povedomé.

Tá kniha používala príklady správania detí, ktoré veľmi pripomínali B. správanie. Bol to len niekoľkostranový náhľad do knihy v jednom z online obchodov, ale hneď som vedela, že tútú knihu musíme mať. Dokonca aj M. čítal ten náhľad do knihy a povedal, že to je presne ako čítať o B. Keď kniha dorazila, začali sme ju čítať spolu.

Stále sa učím…

Zistila som, že som pravidlá a moje očakávania B. nekomunikovala tak, aby im rozumel. Nebola som dosť rozhodná. Myslím, že rešpektujúcu časť som vačšinou urobila dobre. Tiež som sa snažila zistiť, prečo veci robí – je unavený, bojí sa, potrebuje viac blízkosti, je príliš malý, aby rozumel…? Zoznam by mohol byť nekonečný. ALe nikdy by som si nepomyslela, dokonca ani zdroje, ktoré som študovala, to nenaznačili, že mu môže chýbať jasné a pevné určenie hraníc.

Teraz mi to pripadá byť neuveriteľné, že som túto možnosť nezvážila, keďže viem, že mám problémy s vytváraním svojich hraníc. Myslela som si, že je to problém len s inými ľuďmi, nie tými najbližšími. Ale opäť, mýlila som sa. Som osoba, ktorá sa snaží poslúchať, splniť želania, len čo sú vyslovené. B. je prieskumník, ktorý testuje, či sú pravidlá len vyslovené alebo sú za nimi aj akcie, následky. Toto sa mi veľmi ťažko chápe – nespolupracovať a skúšať, kam až môžem zájsť, čo všetko tá druhá osoba znesie.

Spätne si spomínam, že táto cesta k hraniciam začala postupne už pred nejakým časom. Jedným z krokov bolo napísanie tohto postu. Ďalším krokom bolo pozeranie videa o tom, ako deťom hovoriť „nie“. Na tejto ceste robím ďalšie a ďalšie kroky, čo snáď bude viesť k vyváženejšiemu rodinnému životu.