B. a ja sa obliekame a odchádzame von. ON o tom vie. Prechádzame popri potoku, trhovisku a ON o tom vie. Navyše, odkedy sme vyšli z nášho bytu, nasleduje nás osoba s kamerou v ruke. Vchádzame do obchodu a už sú pri nás ďalší ľudia mieriaci objektívmi kamier do našich tvárí. Platím. Ideme na ihrisko a ON o tom vie, osoba s kamerou nás stále nasleduje. ON vie, že zostávame asi hodinu. Ideme domov, kde osoba s kamerou už konečne nie je prítomná. Ale ON vie, že sme doma a že tam zostaneme nasledujúcich približne 21 hodín, kým opäť pôjdeme von. Spotená z horúčavy sa sprchujem a v kuchyni pripravujem pre B. jedlo. Potom B. pozerá videá na mojom notebooku a ON vie, čo sa mu páči, čo vyhľadávam, ktoré internetové stránky uprednostňujem. Večer, keď už je B. v posteli, čítam mejly, objednávam potraviny, mám video hovor s kamarátkou a ON to všetko vie. Potom vypínam notebook a ON vie, že sa chystám do postele.
Moja predstavivosť v akcii
Stručné vysvetlenie na základe mojich vedomostí
Popustila som uzdu svojej fantázii a nechala ju vytvoriť úvodný odsek tohto postu. Inšpiroval ma k nemu dokumentárny film Stare Into The Lights My Pretties (viac o ňom nižšie), kde osoba, robí videá ľudí (nastavte čas videa na 01:17:15), ktorých náhodne stretne na ulici. Natáčaní ľudia sú rozhorčení a bezmocní…
Telefón
Zvyčajne keď idem von, nosím zo sebou mobilný telefón. Hoci to nie je smartfón, aj tak zbiera nejaké dáta, napríklad moju polohu: „Na to, aby mobilné zariadenia ako napr. telefón, smartfón (…) mohli využívať dátové alebo hlasové a ďalšie služby (napr. textové správy SMS) prostredníctvom mobilnej GSM siete, komunikujú prostredníctvom tzv. základňovej stanice (BTS, niekedy známa aj ako „veža“ či „vysielač“). (…) Vzhľadom na neuniformnú hustotu BTS je možné zistiť polohu s rôznou presnosťou/odchýlkou: od desiatok metrov až po kilometre. Táto informácia je aj napriek nedostatočnej presnosti často užitočná: nielen pri softvérových aplikáciách na mobilnom zariadení, ale aj pri volaniach na núdzové linky.“1 Vyžitie určenia polohy v praxi sme si vyskúšali počas pandémie v rokoch 2020 – 2021, keď sme pri prechode hranicou od Ministerstva zdravotníctva dostávali SMS upozornenia o povinnosti registrácie a absolvovania testu.
Google mapy
Osoba s kamerou nasledujúca nás je satelit alebo Mapy Google auto. Tu sú nejaké príklady výsledkov zberu dát na Mapy Google: zápcha súvisiaca s vojnou, intímne fotografie. História je zaznamenávaná a uskladnená. Online. Ktokoľvek k nej má prístup. Tu je príklad časozberných fotografií, kde je možné vidieť satelitné zábery akéhokoľvek miesta na svete od roku 1984. Navyše, M. mi povedal o jeho starom otcovi stojacom vo vlastnej záhrade vedľa vlastného domu. Vtedy dokonca Mapy Google Street View nemaskovali tváre ľudí. M. mi povedal, že teraz už tam ten záber nie je, že je novší Street View, ale mne to nedalo. Samozrejme, existuje spôsob, ako si jednoducho pozrieť všetky Street Views jedného miesta, ktoré kedy boli urobené (stačí použiť ikonku hodín pri zobrazení Street View). Videla som M. starého otca, ktorý medzitým zomrel, na Mapy Google Street View z roku 2012.
Bezpečnostné kamery
V obchodoch sú zvyčajne bezpečnostné kamery, ktoré sledujú každý náš krok. Platenie kartou je tiež zdrojom informácií – čo som kúpila, koľko to stálo, kde som to kúpila…
Doma nás GSM lokalizuje tiež. Google zbiera dáta o všetkom, čo vytvorím pri používaní ich služieb alebo to, ako ich používam – moje mejly, chaty, Hangouts, videá, ktoré sledujem, ako dlho ich sledujem, čo vyhľadávam, moje nastavenia… Tu sa o tom píše tiež. Keďže Gmail používal už viac ako desaťročie, ON má o mne neuveriteľné množstvo informácií.
Toto všetko je pravdepodobne len povrch, určite je veľa informácií zozbieraných, o ktorých ani neviem a som si istá, že by som bola vystrašená, koľko toho ON vie.
Ako sa toto stalo témou posledných týždňov
Nejako som narazila na dokumentárny film Stare Into The Lights My Pretties (2017), ktorý režíroval a napísal Jordan Brown. Najprv som si myslela, že dokument je o tom, aký dopad na naše zdravie má využívanie obrazoviek. Nemohla som sa viac mýliť. Dokument odhaľuje šírku a hĺbku súkromia a bezpečnosti (nielen) na internete. Iste, vo filme je prítomný aj aspekt toho, ako používanie internetu mení fungovanie nášho myslenia, mysle a pamäti, ale množstvo času venovaného tejto téme nie je značný. Tu sú niektoré úryvky z toho, čo bolo vo filme povedané, ktoré mi otvorili oči a tiež moje komentáre k nim. (Z angličtiny som prekladala ja.)
Mnoho stimulov
(00:30:31) „Myslím, že je čoraz ťažšie si sadnúť a sústrediť sa na jednu konkrétnu vec, keď ste bombardovaní informáciami a inými stimulmi, po celý čas čo ste na internete.“
Súhlasím. Avšak nedokázala som prestať myslieť na iné situácie, v ktorých sa cítim prestimulovaná. A to je počas bežného dňa s B. Volá ma toľkokrát, prerušuje čokoľvek, čo robím, stratila som schopnosť sa sústrediť a dokončiť čo i len jednoduchú úlohu. Dokonca ani keď ma nevolá alebo neprerušuje moju činnosť, som stále v pohotovosti, v strehu, čo sa okolo deje. Takže matky vedia veľmi dobre, čo znamená byť „bombardovaní informáciami a inými stimulmi“.
Multitaksing
(00:33:43) „Jedným z najväčších problémov ovplyvňujúcich ľudský mozog v 21.storočí je multitasking. (…) Zdá sa, že multitasking je pre mozog veľmi zlý. Nielen keď ho vykonávate, ale má aj pretrvávajúce dlhodobé následky. Zdá sa, že ľudia, ktorí vykonávajú multitasking chronicky, celý čas, sú menej schopní rozlíšiť relevantné informácie od tých nerelevantných, sú menej schopní kontrolovať svoju myseľ a prechádzať z jednej úlohy na druhú.“
Keď som dospievala, myslela som, že multitasking je preferovaný spôsob vykonávania úloh, že ste schopní a môžete urobiť viac vecí za menej času. Tiež som zažila, čo popisujú v dokumente a to, že aj v reálnom živote som mala tendenciu sa správať ako online – skákať z jednej veci na druhú, všetko prekontrolovávať, nebola som schopná sa upokojiť, pretože mi myšlienky pobehovali hore-dole.
Pre všetkých rovnaký štandard
(00:52:32) „Facebook nie je jediným miestom robiacim tento druh neviditeľného algoritmického editovania webu. Google to robí tiež. Keď vy aj ja niečo vyhľadávame, hoci aj teraz hneď, v tom istom čase, môžeme získať úplne odlišné výsledky vyhľadávania. Jeden inžinier mi povedal, že aj keď ste odhlásení, Google prihliada na 57 signálov, z ktorých vie zistiť veľa – od toho, na akom počítači ste, cez to, aký prehliadač používate, po to, kde sa nachádzate. To všetko používa na ušitie výsledkov vášho dopytu na mieru. (…) Už viac neexistuje žiadny štandardný Google.“
Veľa ľudí to považuje za pozitívum, ja som k nim patrila tiež. Dostať výsledky pre mňa najrelevantnejšie? Wau! Ale dokážem si len predstaviť, aká nebezpečná môže byť takáto prax. Ja nie som tá, ktorá rozhoduje, čo vidím, počujem, čítam. To robí algoritmus. Myslím, že jediným spôsobom, ako to zastaviť, je ho nepoužívať.
(00:55:30) „Myslím si, že to je problém. Myslím, že keď si dokopy zoberiete všetky tie filtre, všetky tie algoritmy, dostanete, čo ja volám filtrová bublina. Vaša filtrová bublina je vašim osobným unikátnym vesmírom informácií, v ktorom žijete online. A čo sa nachádza vo vašej filtrovej bubline záleží na tom, kto ste, čo záleží na tom, čo robíte. Ale dôležité je, že vy nerozhodujete, čo sa dostane dnu. A čo je ešte dôležitejšie, vôbec nevidíte to, čo sa dnu nedostalo.
Sociálna kontrola
(00:59:56) „Obrazovková kultúra poskytuje centralizovaný mechanizmus sociálnej kontroly, ktorý sa tvári ako sloboda a demokracia.“
Nikdy mi nenapadlo, že napríklad také reklamy sú druhom sociálnej kontroly. Môžem si len pogratulovať, že už nejaký čas som na ceste uvoľnenia sa z tohto druhu sociálnej kontroly.
(01:00:04) „Máme tendenciu rozmýšľať o internete ako o druhu média, prostredníctvom ktorého sa každý môže spojiť s každým, tiež že je to demokratické médium a je pre všetkých zadarmo…“
Pamätám si, ako ma môj strýko, ktorého sme vídali raz do roka, krok za krokom prevádzal procesom vytvorenia si mejlovej adresy. Akí sme boli nadšení z posielania fotiek, ktoré boli doručené do niekoľkých sekúnd. Spojiť sa s ním a jeho rodinou sa stalo takým jednoduchým.
(01:02:54) „Narastá pravdepodobnosť života v online svete, v ktorom máte svoje vlastné fakty. Vygúglite si klimatickú zmenu a dostanete linky o klimatickej zmene pre vás. Možno ani nebudete vystavení, nespoznáte alternatívne argumenty.“
Toto ma šokuje a ľaká. O tomto som nevedela. Veď toto je pre spoločnosť také nebezpečné!
(01:00:03) „Existuje onlajnový mýtus, že to, čo robíme, je zadarmo.“
Pamätám si, ako som sa ako internetová začiatočníčka okolo roku 2005 sama seba pýtala: „Ako je možné, že všetok tento úžasný obsah je zadarmo?“ A neskôr, keď som začala používať Google video stretnutia: „Kto by už len chcel používať telefón, keď toto je úplne zadarmo?“ S Google video stretnutiami som strávila hodiny, keď som bola na študijnom pobyte v Palma de Mallorca. Občas boli zapnuté aj po celý deň…
(01:04:05) „Všetko, čo na počítači robíme, vytvára záznam o transakcii. Či je to váš počítač alebo telefón, či je to bankomat, mýtna stanica, použitie kreditnej karty, čokoľvek s počítačom vytvára záznam o transakcii. Dáta sú vedľajším produktom všetkej socializácie našej informatizovanej spoločnosti. (…) Všetky tieto dáta sú čoraz viac ukladané a čoraz viac vyhľadateľné.“
(01:06:57) „Onlajnovým produktom nie je obsah. Produktom ste vy!“
(01:15:50) „Reklamný sledovací systém, ktorý po celom svete vytvorili inzerujúce spoločnosti, je veľkolepý a je tiež príčinou vážnej obavy. Ohrozuje naše občianske slobody, má nás primäť kúpiť kreditné karty s vysokými úrokmi, nezdravé jedlo, lieky na predpis, ktoré môžeme aj nemusíme potrebovať, politikov a političky, ktorí a ktoré môžu aj nemusia byť pre nás dobré a dobrí. Na toto všetko sa používajú tieto dáta. K týmto dátam nemáme žiadny prístup, nemáme možnosť tieto informácie kontrolovať, nemôžeme proti nim namietať, nemôžeme ich opraviť.“
(01:24:14) „Židia a židovky, ktoré a ktorí žili v Holandsku v roku 1939, sa nemali prečo obávať databázy, ktorá ich identifikovala ako židovky a židov. Nuž, teraz sa už nemusia obávať ničoho, pretože sú mŕtvi a mŕtve, až na pár výnimiek.“
Presne toto mi napadlo, keď som si vypočula časť o tom, ako zozbierané dáta môžu byť raz použité proti ľuďom alebo určitým skupinám ľudí.
(01:27:47) „Sledovanie je oveľa prenikavejšie v našich onlajnových životoch ako v tých oflajnových. A myslím si, že väčšina ľudí v Spojených Štátoch a na demokratickom západe si nie je toho vedomá, pretože keď polícia príde do vášho domu alebo do kancelárie a bude prechádzať vaše spisy, veci na vašom stole, v zásuvkách a skrinkách, je zrejmé, že sa to stalo. Ak urobia niečo podobné vo vašej mejlovej schránke, v onlajnovom úložisku a na vašom Facebooku, neviete o tom.“
(01:50:00) „Ak by sme sa bližšie pozreli na celý myšlienkový proces, ktorý je za vytvorením týchto aplikácií, Facebook bol prvým z nich, ktorý tomu rozumel, ten myšlienkový proces by bol celý o tom, ako spotrebujeme čo najviac vášho času a vedomej pozornosti ako je len možné? A to znamená, že vám čas od času potrebujeme dať niečo ako malú dávku dopamínu, pretože niekto lajkol alebo komentoval post alebo fotografiu alebo čokoľvek iné. A to vás povzbudí prispieť ďalším obsahom, ktorý vám zabezpečí viac lajkov a komentárov. To je slučka spätnej väzby sociálneho potvrdenia. To je presne vec, ktorú by heker, ako som ja sám, vymyslel, pretože využívate zraniteľnosť v ľudskej psychológii. Urobili sme to aj napriek tomu, že sme tomu rozumeli.“
Keď som doteraz napísala príspevok na svojej stránke, krátky úryvok som uverejňovala aj na Facebooku. Sú týždne, kedy nenapíšem žiadny príspevok, vtedy mi Facebook ukazuje červené čísla klesajúcich interakcií s mojimi príspevkami a vyzýva ma: hej, postuj, postuj! Vôbec sa mi to nepáči – nepíšem kvôli zeleným číslam, ani kvôli uspokojeniu Facebooku. Robím to pre seba a pre ľudí, ktorých to zaujme, inšpiruje alebo vzdelá.
Som šokovaná, znepokojená, zhrozená, vystresovaná… Dokumentárny film neponúka riešenia a možno sa ani veľa nedá robiť, teda okrem zničenia tejto globalizáciu podporujúcej infraštruktúry, ako bolo uvedené na konci dokumentu. Po zistení niečoho znepokojujúceho potrebujem riešenia, niečo, čo môžem urobiť.
Čo teda robím, aby som zvýšila svoje digitálne súkromie a bezpečnosť?
Požiadala som M., aby si so mnou tento dokument pozrel a ja som mala možnosť sa ho k nemu pýtať otázky, keďže sa veci rozumie viac. Povedal a popísal mi, aké zariadenia zostavil a už používame, aby sme zabezpečili naše súkromie a bezpečnosť. Tiež ponúkol nápady, čo by sme ešte mohli urobiť a začal hľadať ďalšie riešenia. A aj sama som s nejakými prišla. Tu je zoznam našich/mojich súčasných riešení.
Ukončiť používanie Google a jeho služieb
Slovo „google“, prevzaté z angličtiny, prekladané ako „googliť“, je tiež sloveso s významom vyhľadávania informácií. Ale Google ponúka mnoho iných služieb. Odísť musí:
- Google vyhľadávač
- Gmail
- Mapy Google
Ukončiť používanie Facebooku
Súčasťou Facebook „komunity“ som asi tri roky. Nie až tak dlho, ale aj tak… Očakávania boli vysoké a tiež neboli naplnené. Ale veľa ľudí zverejňuje na Facebooku pre mňa hodnotné informácie, ktoré mi v mnohom pomohli – využívala som najmä profesionálne rodičovské tipy, ktoré ma viedli k hlbšiemu štúdiu. Môj facebookový profil už po uverejnení tohto článku nebude aktívny a v nasledujúcich týždňoch ho vymažem. Preto, ak chcete čítať články na mojej stránke, prosím, zaregistrujte sa na odber noviniek/newslettra. Ja som tak urobila tiež so stránkami, ktoré chcem čítať.
Ukončiť používanie smartfónu
Táto rada je namierená skôr na M., keďže ja som osem rokov odolávala jeho naliehaniam, aby som si aj ja kúpila smartfón. Teraz si potrebuje nájsť alternatívu smartfónu.
Prejsť na open-source OS
Roky počúvam M., ako sa sťažuje na Windows (v mojom počítači), samozrejme, on je používateľ open-source operačných systémov. Aj ja som jednu distribúciu skúsila používať a bola som s ňou spokojná, ale bolo to za cenu závislosti na M. – inštalovanie, údržba, atď. Už teraz sa teší, ako naučí B. si postaviť a zinštalovať si vlastný počítač už od útleho veku. Dokonca aj teraz, takmer štvorročný B. dokáže pomenovať počítačové komponenty a opísať, ako fungujú.
Prispôsobenie mojej stránky sunanddust.com
Zo svojej stránky som zmazala všetky zdieľacie tlačidlá a Google Analytics (ktoré sa medzičasom stali čiastočne nelegálnymi). Neviem, či je to dosť, ale v tomto ohľade sa chystám svoju stránku zlepšiť ešte viac.
Platiť viac v hotovosti
Zvykli sme si platiť debetnými kartami alebo online. Je to dosť pohodlné, keďže nepotrebujeme stále sledovať, či ešte máme hotovosť, či máme dosť hotovosti, netreba ísť do bankomatu… Ale to sa pravdepodobne zmení.
V prehliadači nahradiť záložky nechcených stránok
Na stránky, ktoré často navštevujem alebo si ich chcem niekam odložiť, si robím záložky, aby som k nim mala jednoduchý prístup. Najmä vyššie spomínané stránky potrebujem nahradiť tými, čo ponúkajú viac súkromia a bezpečnosti.
Dať si tú námahu nastaviť na navštívených stránkach cookies
Najrýchlejšia a najjednoduchšia cesta je akceptovať všetky cookies. Ale už ste niekedy pozreli, čo akceptujete? Len pred niekoľkými minútami som začala nastavovať cookies pre jednu stránku, na ktorú som klikla. Začala som odznačovať spoločnosti, ktorým som nechcela poslať dáta o mne (bolo ich tam asi 30). Ešte skôr ako som skončila, som stratila záujem si prečítať článok, ku ktorému som sa chcela dostať a zatvorila som stránku.
Nepoužívať viaceré karty
Často používam mnoho kariet vo viacerých oknách, aby som si pripomenula, k čomu som sa chcela vrátiť. A je ich naozaj veľa, ktoré sú otvorené aj mesiace, kým sa k nim naozaj vrátim. Niekedy obsah spracujem, inokedy kartu rovno zatvorím, lebo už viac nie je pre mňa zaujímavá. Tento svoj zvyk potrebujem zmeniť, aby som predišla multitaskingu.
Využívať knihy ako primárny zdroj informácií
Knihy čítame a hľadáme v nich informácie veľmi často, ale budem oveľa dôslednejšia v uprednostňovaní vyhľadávania informácií v knihách. Internet budem považovať za poslednú možnosť.
Samozrejme, všetky tieto zmeny si vyžadujú čas a tiež výsledky nie sú často také pohodlné ako tie, ktoré som sa rozhodla už viac nepoužívať. Pre nás to však považujem za nevyhnutný krok, keďže si ceníme súkromie a bezpečnosť. Po prvé kvôli nášmu synovi B. a po druhé kvôli mojej predošlej skúsenosti so sledovaním zo strany blízkeho člena rodiny. Ak sa kvôli tomuto zhorší stav môjho psychického zdravia, budem sa riadiť vlastnou radou.
Poznámky
- Gondoľ, J. 2014. Využitie kontextu v mobilných aplikáciách. In Zborník Flozofickej fakulty Univerzity Komenského: Knižničná a Informačná veda. Bratislava, 2014. [online]. [2022-07-17]. Access: <https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kkiv/Publikacie/KaIV/KIV25_129.pdf>.