Svoje problémy so spaním som zmieňovala už vo viacerých príspevkoch. Hoci bola moja spánková deprivácia najhoršia počas mesiacov a rokov po narodení B., začala oveľa dávnejšie (dopátrala som sa k roku 2013). Roky, takmer desaťročie, som si nepamätala žiadny sen, len zopár nočných môr. Možno som im len nevenovala pozornosť… Teraz sny veľa rozprávajú a ja ich počúvam.

Našťastie, teraz, po cielenom procese pomoci samej sebe, ktorý som si vytvorila, mi moje sny rozprávajú. Nižšie popísané sny sú z predchádzajúcej noci.

Sny rozprávajú 1

Som na výlete so spolužiačkami a spolužiakmi zo základnej školy. Mám doškriabaný chrbát ľavej ruky a zápästie. Mám suchú a drsnú kožu s drobnými kvapôčkami krvi. Všetkých sa pýtam, či nemajú krém, ktorým by som si poranenie mohla natrieť a uľaviť si od bolesti. Časť z nich mi nevenuje pozornosť, časť vyberá krémy, ktoré použivajú, ale nie som spokojná. Ponúknuté krémy nepovažujem za pre seba nápomocné, a teda ich nemám záujem použiť.

Vtedy som sa prebrala, dotkla chrbta svojej ruky. Dotyk ruky ma uistil – koža ľavej ruky je hladká a bezbolestná. Vďaka snu som urobila ospalý záver: viem najlepšie, čo mi pomáha, hoci sa ma iní ľudia snažia presvedčiť o niečom, len ja dokážem zistiť, čo je pod povrchom, pod mojím povrchom. Znova som zaspala.

Sny rozprávajú 2

Som na skupinovom pracovnom pohovore. Všetky a všetci sa pripravujú. Okrem mňa. Som zamestnaná svojimi bolestivými rukami. Sú poprepichované dolámanými špajdľami a triesky z nich mám pozachytávané pod kožou. Snažím sa ich vybrať, v čom som len čiastočne úspešná. Po odstránených špajdliach mi v rukách zostávajú diery. Žiadna krv, len diery. Musím si odlúpnuť vrchnú vrstvu kože, aby som sa dostala k niektorým z triesok. Nikoho nezaujímajú moje ťažkosti. Prichádza osoba, ktorá má viesť pracovný pohovor (je to moja skutočná šéfka z môjho skutočného posledného zamestnania), podáva mi pinzetu a začína pohovor. Pokúšam sa použiť pinzetu na vyberanie triesok z ruky. Ide to jednoduchšie a v duchu ďakujem osobe, ktorá vedie pohovor. Napriek mojej snahe čo najrýchlejšie vyriešiť problém s rukami, nie som veľmi úspešná.

Čiastočne prebraná zo spánku som si pomasírovala ruky a zistila, že sú v poriadku. Dospela som k ďalšiemu záveru. Niektorí ľudia sa nesnažia pomôcť, niektorí sa snažia pomôcť, ale ja som jediná, ktorá môže vyriešiť moje problémy, vyliečiť sa. Nikto za mňa neurobí náročnú vnútornú prácu.

Ako sa to vzťahuje k môjmu životu

Prekvapivo, alebo možno aj nie, na ruky a zápästia sa zameriavam ostatné dva týždne. Sny boli realistické – cítila som bolesť, obavu a snahu…

Zúbožený stav mojich rúk – suchá koža, bolestivé a stuhnuté svaly – vyústil do každodenných ranných masáží kokosovým olejom. Pravdepodobne takáto fyzická starostlivosť vyústila do psychickej premeny – osobnej múdrosti, ktorú som si artikulovala po každom sne. Iste, snažila som sa s takýmito myšlienkami pracovať aj predtým, najmä v súvislosti s mojou popôrodnou skúsenosťou, takže už nejaký posun som mala za sebou. Ale v tých snoch mi myšlienky pripadli byť internalizované – moje múdre ja tieto myšlienky priniesli k skúsenosti, hoci len snovej, ktorej som čelila.

V snoch je tiež náznak toho, že vyriešenie problémov a liečenie si vyžaduje veľa času. A potom sa ešte treba venovať dieram… Neviem ako. Zatiaľ.

Zhrnutie snových prehovorov

Čas od času zažívam prepojenie medzi mysľou a telom. Odkedy som si tieto prepojenia všimla, snažím sa spúšťať liečenie na rôznych úrovniach – pomocou čítania kníh, pozerania filmov, počúvania relaxácii, masáží, cvičenia, prechádzok, zamýšľania sa či počúvania toho, čo mi sny rozprávajú. Stať sa samostatnou v procese liečenia po rokoch od pôrodu mi konečne umožnilo začať sa spoznávať.

O dôležitosti spánku pre mňa si môžete prečítať tu.