Večer. B je vo svojej posteli. Premýšľam nad celým dňom. Tento Štedrý deň bol ako každý iný deň.

Ráno som sa vyobliekala. Žiadne tepláky či vyťahané tričko. Obliekla som si legíny, pohodlnú sukňu a pulóver. B. a M. hneď zbadali zmenu a B. sa k sukni vracal vo svojich komentároch po celý deň. Dokonca ani nechcel, aby som si ju dala dole na poludňajší spánok. Tiež som si dala náušnice a brošňu, ktorú vyrobila moja kamarátka. Chcela som sa cítiť špeciálne.

Dnes sme mali sviatočný obed, a potom sme otvárali darčeky, aby mal B. dosť času pohrať sa pred tým, ako pôjde do postele. Poobedie bolo divoké – behal od jednej veci k druhej, potom k tretej a štvrtej… Chcel sa hrať so vštkým naraz. Večer sa, našťastie, zdá byť bežný a pokojný.

Som sklamaná a smutná. Nejako sa to povestné čaro Vianoc neudialo. A stále s apýtam sama seba – PREČO? Prečo bolo pečenie koláčikov s B. čarovné? Prečo bola prechádzka po okolí a obdivovanie vianočného osvetlenia čarovná? A prečo bolo pripravovanie a balenie vianočných darčekov pre blízkych ľudí čarovné? Kam všetko to čaro zmizlo?

Kde je to povestné kúzlo Vianoc?

Pripravovala som sa na vianočné čaro, očakávajúc množstvo času stráveného s rodinou, času plného hier a smiechu, chutné jedlo, ktoré si pripravíme, úžasné vône, vianočné piesne podľa nášho výberu, čistú a vyupratovanú domácnosť… Jedniné, čo chýbalo bol sneh alebo slnko. Naozaj to bolo čarovné. Ach, ale prečo som smutná a sklamaná?

Mám na to niekoľko vysvetlení… Väčšinu z tohto zažívam každý deň. Som na rodičovskej „dovolenke“ a M. kvôli protipandemickým opatreniam pracuje z domu už od marca, takže sme spolu takmer stále. Varíme si jedlo a pečieme koláče. Tvoríme a počúvame hudbu každý deň. A aj na čistote a poriadku pracujeme každý deň. Aké mám šťastie! Áno, teraz na konci dňa to dokážem vidieť a veľmi sa snažím zaplaviť pokojom mysliac na tie pekné chvíle, čo sme spolu strávili.

Druhé vysvetlenie je, že som nezažila ten rozdiel medzi rušnými a hektckými vianočnými prípravami a pokojnými, spokojnými rodinnými Vianocami. Zámerne som pracovala na všetkom poamly deň po dni a tiež som sa snažila tešiť sa z činností. Postupné prípravy a tá radosť z nich bola mojím snom a teraz, keď tento sen žijem, si ho nevážim. Aspoň že som si toho teraz vedomá a môžem o tom premýšľat.

Po tretie, súčasná pandemická situácia ovplyvnila aj rodinné stretnutia. Neplánujeme sa stretávať s nikým, z čoho som aj smutná. Po mesiacoch opatrnosti je náročné vynechať schôdzky, na ktoré sa mnohí ľudia tešia po celý rok.

Tieto Vianoce sú iné. Tieto Vianoce sú vysnívané. Tiež, tieto Vianoce sú osamelé. Toto sú moje Vianoce 2020.